História obce
Obec leží v Považskom podolí, v podcelku Ilavská kotlina, na pravej nive Váhu v nadmorskej výške 236 m n. m. Cez Slavnicu preteká Košariský potok. Obec sa rozkladá vpravo od cesty II/507 z Nemšovej do Pruského, 8 km západne od Ilavy (vzdušnou čiarou len 3,5 km).
Prvá písomná zmienka o obci Slávnica je z roku 1379. Do roku 1873-1881 sa vyvíjala samostatne. V priebehu uvedených rokov sa zlúčila s Vaskou. Svedčí o tom dvojjazyčná nápisová pečiatka zlúčených obcí Slavnice a Vasky (Viesky).
Slavnica bola majetkom viacerých zemianskych rodín a patrila zemanským rodinám Bečičovcov a Šandorovcom. Časť obce Vaska patrila rodinám Horenických, Slávnických, Príleských a Rakolubských. Po väčšiu časť jej dejín to bolo pánske sídlo s kaštieľom. Tlstá Hora bola osídlená začiatkom 20. storočia, ľuďmi z okolia Čadce. Neskôr, po I. svetovej vojne aj obyvateľmi z Terchovej a Vadičova, ktorí sa usadili vo Vaske. Obyvateľstvo sa v prevažnej miere zaoberalo poľnohospodárstvom a ovocinárstvom.
Miestna baroková kaplnka pochádza z 18. storočia. V obci stoja dve chránené lipy malolisté vysoké 23 m, resp. 28 m a s obvodom kmeňa 327 cm, resp. 510 cm.
Obec sa v priebehu svojej histórie spomína pod rôznymi menami:
Slavnica
- 1379 Zlaunicka
- 1461 Magna Slawnycza
- 1475 Slavnicza
Vaska
- 1324 Wyschen
- 1375 Wezka
- 1504 Kys Zlawnicza alias Vaska
- 1773 Waska
Slavnica bola potom samostatnou obcou až do 1.6. 1979, kedy bola spolu so susednými obcami pripojená k Bolešovu. Od 1.1. 1991 je opäť samostatnou obcou.