Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

história

Z histórie obce Slavnica

Obec leží v Považskom podolí, v podcelku Ilavská kotlina, na pravej nive Váhu v nadmorskej výške 236 m n. m. Cez Slavnicu preteká Košariský potok a Slavnický potok.
Obec sa rozkladá vpravo od cesty II/507 z Nemšovej do Pruského, 8 km západne od Ilavy vzdušnou čiarou len 3,5 km).

Prvá písomná zmienka o obci Slavnica je z roku 1379. Do roku 1873-1881 sa vyvíjala samostatne. V priebehu uvedených rokov sa zlúčila s Vaskou. Svedčí o tom dvojjazyčná nápisová pečiatka zlúčených obcí Slavnice a Vasky (Viesky).

Slavnica bola majetkom viacerých zemianskych rodín a patrila zemanským rodinám Bečičovcov a Šandorovcom. Časť obce Vaska patrila rodinám Horenických, Slávnických, Príleských a Rakolubských. Po väčšiu časť jej dejín to bolo pánske sídlo s kaštieľom. Tlstá Hora bola osídlená začiatkom 20. storočia, ľuďmi z okolia Čadce. Neskôr, po I. svetovej vojne aj obyvateľmi z Terchovej a Vadičova, ktorí sa usadili vo Vaske. Obyvateľstvo sa v prevažnej miere zaoberalo poľnohospodárstvom a ovocinárstvom.

Miestna baroková kaplnka pochádza z 18. storočia /podľa miestnych zdrojov 17.storočie. V obci stojí jedna    lipa malolistá .


Obec sa v priebehu svojej histórie spomína pod rôznymi menami:

Slavnica

  • 1379 Zlaunicka
  • 1461 Magna Slawnycza
  • 1475 Slavnicza

 

Vaska

  • 1324 Wyschen
  • 1375 Wezka
  • 1504 Kys Zlawnicza alias Vaska
  • 1773 Waska


Slavnica bola potom samostatnou obcou až do 1.6. 1979, kedy bola spolu so susednými obcami pripojená k Bolešovu. Od 1.1. 1991 je opäť samostatnou obcou.


 

Povesti o Slavnici

Povesť o vzniku obce Slávnica


Ústne podanie predpokladá, že obec vznila asi v 13 stročí. V ústne podávanej povesti o vzniku obce sa hovorí: "Kráľ ktorý mal vtedy panovať, usporiadal veľú poľovačku, ktorej sa osobne zúčastnil. Počas poľovačky sa ranený a rozzúrený jeleň vrhol na kráľa. Kráľa pred istou smrťu zachránil pohotový honec, ktorý v poslednom okamihu usmrtil jeleňa šípom. Šťastný kráľ za odmenu povýšil honca do zemianskeho stavu a daroval mu časť zeme a lesov, ktoré dnes patria Slávnickému chotáru a Pominovcu. Honec menom Slávnický, už ako zeman si na darovanom pozemku postavil dom. Celý svoj majetok si dal oborať dvojičkami volmi, dvojičkami chlapcami a samorastlým pluhom, lebo vraj dvojičky prinášajú šťastie. Jeho sluhovia- poddaní si časom tiež začali stavať domy a tak vzikla obec, ktorá dostal meno Slávnica po svojom zakladateľovi. "

 

O vzniku kaplnky na miestnom cintoríne

Hovorí sa, že hradný pán Vršatca  Jakušič si vzal už v pokročilom veku za manželku mladú grófovu dcéru odkiaľsi z Dolniak. Spolu vraj dobre nežili lebo hradný pán ju trýznil. Dozvedel sa to jej milý , gróf František Forgách, župan Tekova , a prišiel ju na hrad vyslobodiť. Hradný pán v tom čase raboval na Morave a tak jeho neprítomnosť na hrade bola vhodná, aby svoju milú mohol uniesť za spoluúčasti sluhu Vršateckej pani . Únos sa však nepodaril . Hradný pán sa vrátil skoro po únose a ihneď sa dal ich prenasledovať. Skupinku únoscov Jakušič napadol , mladého grófa zabil , čo sa podľa niektorých prameňov stalo 27. januára 1647.  Na pamiatku tejto udalosti dala matka grófky postaviť na tomto mieste kaplnku a okolo nej vysadiť tri lipy, z ktorých jedna  stojí dodnes.


 


Úvodná stránka